Justiniánsky mor

Zabil odhadom 25 až 50 miliónov ľudí a drasticky tým zredukoval ekonomickú a vojenskú silu Byzantskej ríše. Tá v nasledujúcom období nedokázala vzdorovať náporu Arabov a v priebehu siedmeho storočia stratila významnú časť svojich území v severnej Afrike a malej Ázii.

hlodavec

Druhá pandémia moru
Známa ako Čierna smrť, postihla Európu a Áziu v polovici 14. storočia. Čierna smrť spôsobila pokles svetovej populácie z odhadovaných 450 miliónov v roku 1340 na 350 miliónov v roku 1400. V priebehu šesťdesiatich rokov teda vyhubila jednu pätinu ľudstva.
V Európe
Ovplyvnil mor priebeh Storočnej vojny a vyvolal nárast miezd, spôsobený nedostatkom pracovnej sily. Ten zvýšil mieru sociálnej mobility a urýchlil tak koniec feudalizmu. Strach z moru ovplyvnil náboženské myslenie a prenikol aj do dobovej literatúry a umenia, príkladom je dielo Dekameron od Giovanniho Boccaccia. Navyše mal zásadný vplyv na rodiaci sa myšlienkový smer – humanizmus.

zombie

Tretia pandémia
Začala sa v roku 1855 v čínskej provincii Jün-nan, odkiaľ sa rozšírila do Indie, Mandžuska, väčšiny ázijskej časti Ruska, a v roku 1900 dosiahla dokonca východné pobrežie USA. Aj napriek tomu, že medicína na prelome 20. storočia už disponovala dostatočnými znalosťami o mikrobiálnom pôvode chorôb, pandémiu sa dlho nedarilo zastaviť. Len v Číne a Indii zabila choroba viac než 12 miliónov ľudí.
Baktéria Y. pestis
V prírode sa vyskytuje najmä u hlodavcov, ale postihuje aj psy, mačky a dobytok. Na človeka sa môže preniesť poškriabaním, či pohryzením infikovaným zvieraťom. Z človeka na človeka sa mor môže šíriť v kvapôčkach, ktoré nakazený vykašliava podobne ako pri chrípke, no k infekcii môže dôjsť aj pohlavným stykom.
Medzi ľuďmi a zvieratami sa mor dokáže šíriť aj prostredníctvom ektoparazitického hmyzu – najčastejšie infikovanými blchami, plošticami, či všami. Nákaza hrozí aj pri konzumácii mäsa, alebo mlieka infikovaných zvierat, či vody kontaminovanej infikovanými výkalmi, alebo zdochlinami.
Práve rôznorodý spôsob prenosu umožňuje baktérii Y. pestis v prírode prakticky nepretržite cirkulovať a robí z nej nesmierne efektívneho zabijaka. Infikované krysy na palubách lodí prenášali v minulosti mor na extrémne vzdialenosti. Z krýs sa nákaza prostredníctvom bĺch preniesla na ľudí a prístavné mestá sa tak rýchlo stávali ohniskami, odkiaľ sa choroba následne rýchlo šírila ďalej.

Ohodnoťte příspěvek